Aj žiakov II. stupňa sme zapojili do aktivít, ktoré súviseli s knihou, ale inou formou. Žiaci 6. a 7. ročníka sa rovnako 10. apríla zúčastnili besedy s pani spisovateľkou Zdenkou Lacikovou. Ide o pani spisovateľku z neďalekých Kopčian, ktorá sa venuje poetickej tvorbe. A nielen tomu, je vášnivou zberateľkou povestí, ktoré potom spracúva do básnickej formy a vydáva vo svojich zbierkach. V jednej z nich sa píše dokonca aj o Dojči.
Pani Laciková, veľmi príjemná, skromná a usmiata osôbka, mala besedu s našimi šiestakmi a siedmakmi. Privítala ju pani riaditeľka. Siedmačka Sofia Lešková predniesla krátky príhovor. Jej spolužiačka Klára Klimešová predstavila pani spisovateľku všetkým prítomným, urobila prierez jej života a tvorby.
Keď sa dostala k slovu pani Laciková, porozprávala nám o svojom živote, ako sa ocitla na Záhorí, čomu sa venuje, čo ju viedlo k literárnej tvorbe. Vďačne odpovedala na zvedavé otázky. Dozvedeli sme sa, že nemá túžbu písať prózu, poézia je jej srdcovka. Prezradila nám, že napísaniu povesti o niektorej obci predchádza mravčia práca – je potrebné danú obec navštíviť, overiť informácie – či sú založené na pravdivej skutočnosti alebo len „hovorilo sa“. Je potrebné dozbierať podklady, a až potom ich môže pretaviť do básnickej formy. V rámci besedy prečítala aj krátky úryvok zo svojej tvorby.
Aj pre pani Lacikovú sme mali pripravené darčeky. Nechceli sme byť len pasívnymi poslucháčmi, chceli sme prejaviť vďačnosť, že medzi nás zavítala a venovala nám zo svojho času. Siedmačka Tamara Lešková vypracovala nádherný, naozaj neskutočný projekt o dôležitých miestach, osobnostiach či udalostiach spojených s obcou Dojč. Projekt obsahuje množstvo údajov, ktoré môžu poslúžiť pri ďalšej tvorbe. Projekt jej osobne odovzdala aj s venovaním.
Keďže vieme, že pani spisovateľka už vytvorila jednu krátku veršovanú povesť o Dojči, žiaci ôsmeho a deviateho ročníka jej pripravili ďalšie prekvapenie. V rámci tvorivého písania vytvorili krátke povesti o Dojči (o anjeloch, ktorí chránia dedinu; o zvone, ktorý zvoní sám od seba, ak hrozí nebezpečenstvo; o prvej škole, o kostole či kaplnke, o studničke na konci dediny, ...). Povesti autori ručne prepísali na osobitný papier – a tento zozbieraný poklad bol odovzdaný v zlatej krabičke. Pani spisovateľka bola dojatá, lebo nie je zvykom, že odchádza z besied obdarovaná. Darčeky sme jej odovzdali s odkazom, že sa tešíme na zbierku povestí o Dojči. Možno raz...
Nechýbala ani možnosť zakúpenia si rôznych básnických zbierok od pani spisovateľky Lacikovej, k tomu pridané venovanie s podpisom.
Ďakujeme za príjemné stretnutie!